Július Binder
V zlosti
Sedenie - všivavá pohovka. svietia jej vlasy jak žiarovka. Vezmi moje presvedčenie, nájdi v ňom už zaľúbenie! Tečie zo mňa riava zlosti, už tak bolo v minulosti. Riakňava zdola sa vydrala, ženie ma žiarivá páľava. Pravdivo jej pustím žilou, dobíjam sa do nej silou. Deriem jej popritom slabiny, robím to fakticky bez viny. Pach mäsa, krvi, samoty, zalieza do svojej ulity. Roztrieštim jej možno kosti, možno bolo toho dosti. Prikladám jej pijavice na to zbité, modré líce. Zničil som jej krehkú dušu, Nakresli si novú, hrubšiu!